Kvôli pretrvávajúcej pandémii bol tento rok pre nás taekwondistov ešte náročnejší ako minulý. Nariadenia boli prísne a my sme sa pol roka nemohli dostať do telocvične. Mnoho klubov, vrátane nášho, využilo možnosť trénovania online, tieto tréningy sme sa snažili organizovať tak, aby sme sa čo najviac priblížili tým skutočným, no predsalen to nemalo úplne takú atmosféru, akú by sme chceli. Všetci sme skákali od radosti, keď sa opatrenia začali uvoľňovať a my sme v máji konečne vstúpili do priestorov telocvične a všetci sa osobne videli, už nie len cez obrazovky našich počítačov.

Ešte šťastnejší sme boli, keď nás tréner informoval, že sa bude aj tento rok organizovať veľké letné sústredenie. 13 cvičencov z nášho klubu sa po roku 3. júla znovu nadýchli čerstvého horského vzduchu v obci Bobrovec na Liptove. Účasť z celého Slovenska nebola taká vysoká ako bývala kedysi, ale to sa dalo čakať, dokopy tento rok nastúpilo v telocvični 65 cvičencov.
Po zverejnení rozvrhu tréningov sme si hneď uvedomili, že tento týždeň bude riadne náročný, keďže po dlhej dobe bez riadneho trénovania bola naša kondícia na bode mrazu. Začnúc rannou rozcvičkou o 7:00 a končiac posledným večerným tréningom o 21:00 mali niektorí až 8,5 hodín tréningu denne. Prvý tréning ráno bol určený len pre čierne opasky, kde sa cvičili ich vyššie zostavy, rôzne techniky a kopy, ktorým sa bežne na tréningoch nevenujeme a boj proti nožu. Hneď po ňom nasledovala najnáročnejšia časť celého dňa, 2-hodinový sparingový tréning. Po poobednom technickom tréningu bola hodina vyčlenená na dobrovoľný tréning pre tých, ktorí sa buď chystali na skúšky alebo sa len chceli v niečom zdokonaliť. Všetci sa rozdelili do skupín podľa technických stupňov, pričom každú skupinku trénoval jeden čierny, takto sa aj oni mohli vžiť do role trénera. Prvé dni, pokiaľ sme ešte aspoň trochu vládali, sa na večerných tréningoch kopali špeciálne kopy vo výskoku s otočkami. Všetky tréningy, okrem rozcvičiek, viedol tréner Karol Molnár.
Svalovica sa u nás objavila už na 2. deň v nedeľu a každým dňom to bolo horšie, no my sme sa premohli a každým dňom sme cvičili intenzívnejšie. Približne v polovici sústredenia sme mali voľnejší deň, doobeda sme sa vybrali na neďaleký salaš a na bobovú dráhu, poobede sme zas mali súťaže v tímoch. Do tímov po 8 sme boli rozdelení náhodne a súťažilo sa v basketbale, tím tuloch a prekážkovej dráhe. Aj keď sme v tímoch neboli všetci z jedného klubu, ukázali sme, že sme všetci jedna rodina a dokázali sme spolu spolupracovať. Po ukončení súťaží sa vyhodnotili prvé 3 miesta, ktoré dostali TKD-kalendáriky a sladkú Marlenku, s ktorou sa podelili s ostatnými. Okrem tohto sa ale počas celého sústredenia hrali na tréningoch rôzne hry a súťaže, za ktoré sme mohli vyhrať lízatká.
Celý týždeň sme mali pekné teplé počasie, vo štvrtok sme využili horúčavy a namiesto dopoludňajšieho tréningu sme si obliekli plavky a išli sme sa schladiť do neďalekého rybníka. V piatok nás ako každý rok čakalo na večeru pečené prasiatko a po ňom diskotéka až do noci. O hudbu sa nám postaral náš DJ Maťo.

Prišiel posledný deň a to deň skúšok pod vedením Karola Molnára a Ivana Kika. Všetci sa usilovne pripravovali celý týždeň, no nie všetci boli k páskovaniu pustení. Ale tí, ktorí boli, ho úspešne aj všetci zvládli, a tak si môžu zas niektorí prišiť na opasok malý farebný pásik alebo rovno celý opasok vymeniť za nový. Všetkým gratulujeme, obzvlášť dvom novým 1. danom – Diane Ölveczkej zo Šale a Sofii Skokanovej z Nových Zámkov.
Ďakujeme, že sme sa aj napriek súčasnej situácii mohli aj tento rok sústredenia zúčastniť. Dúfame, že nasledujúci školský rok budeme môcť normálne trénovať v plnom prúde a že o rok na sústredenie príde zas viacej ľudí.